Náhodný/ pravdepodobnostný výber je korektnou vedeckou metódou výberu, ktorej základnou charakteristikou je, že s veľkou pravdepodobnosťou odráža vlastnosti celej populácie. Takto získané dáta sú reprezentatívne a výsledky je možné zovšeobecniť. Nie je závislý na subjektívnom odhade výskumníka ako je to napr. v prípade kvótneho výberu.
Napr. výskumník zisťuje úroveň štatistickej gramotnosti u študentov Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity. Zistí, že populáciu (základný súbor) tvorí 1 500 študentov. Prostredníctvom kalkulačky veľkosti výberovej vzorky: sample size calculator, zistí, že do výberového súboru potrebuje 306 študentov. Celému základnému súboru, teda 1500 študentom priradí čísla od 1 do 1500 a náhodne (prostredníctvom napr. generátora náhodných čísel) vyberie výberový súbor – teda 306 študentov (respondentov). Ešte vhodnejším spôsobom výberu výskumného súboru sú špecializované postupy v programe SPSS. Musí byť zachovaná podmienka toho, že každý študent má rovnakú šancu dostať sa do výberového súboru.
Jednoduchý náhodný výber – každý subjekt má rovnakú šancu (pravdepodobnosť) dostať sa do výberového súboru.
Výber jednotiek do výberového súboru sa realizuje napr. losovaním, pomocou tabuliek náhodných čísel či pomocou online generátora náhodných čísel.
Stratifikovaný náhodný výber – podstata spočíva v tom, že základný súbor je rozdelený do homogénnych podskupín (podmnožín), na základe určitých podstatných znakov (napr. kraj, pohlavie, vek, národnosť, bydlisko, vzdelanie a pod.). Z každej podmnožiny sa potom respondenti vyberajú samostatne, náhodným spôsobom. Napr. potrebujeme vybrať výskumný súbor rozložený proporčne podľa kraja.
Výberový súbor by mal byť vytvorený tak, aby v menšom rozsahu kopíroval zloženie základného súboru. Ak by sme napr. chceli skúmať úroveň štatistickej gramotnosti študentov Pedagogickej fakulty v Ružomberku (na pedagogickej fakulte študujú študenti rôzne učiteľské kombinácie, ale aj sociálnu prácu….) a výberový súbor by sme vytvorili len zo študentov učiteľstva matematiky a informatiky, nemohli by sme tento výsledok zovšeobecniť pre celú fakultu.
Problémy, ktoré bývajú s týmto typom výberu spojené sú, že nie vždy máme k dispozícii zoznam všetkých jednotiek základného súboru a v prípade, ak ho aj máme, nie všetci vybraní sú ochotní zúčastniť sa výberu.
K náhodným výberom patrí i tzv. Metóda náhodnej prechádzky, ktorá sa používa v prípade, keď cieľovou skupinou sú domácnosti, avšak neexistuje žiadna relevantná opora výberu (zoznam domácností). Opytovateľ/anketár dostane informáciu, kde by mal začať (napr. ulicu, číslo domu náhodne vylosované), a potom má postup, ako pokračovať ďalej (napr. si vylosuje ďalšiu ulicu).