Kardinálna (spojitá) premenná vyjadruje vlastnosť javu (premennej) prostredníctvom číselných hodnôt, medzi ktorými je jasná veľkosť rozdielu. Prekonáva nedostatok ordinálnych premenných – totiž nerovnaké, alebo neznáme vzdialenosti medzi jednotlivými bodmi stupnice (Ferjenčík, 2010).
Čísla sú použité na diferencovanie úrovní empirickej vlastnosti, pričom odstup týchto úrovní je konštantný (napr. výska osôb – rozdiel medzi 160 a 165 je ten istý ako medzi 181 a 186) (Gröpel, 2008).
Kardinálne premenné obsahujú merateľné číselné hodnoty, ktoré možno graficky znázorniť tak, že zvislá os označuje častosť výskytu meranej veličiny a vodorovná os predstavuje stupnicu meraných hodnôt danej veličiny (histogram) (Tomšík, 2017). Rozloženie sa zobrazuje vo forme Gaussovej krivky, ktorá, ak má symetrický, zvonový tvar, hovoríme o normálnom rozdelení (rozložení) dát.
Príklady: teplota, výška, váha, vek, počet detí, počet súrodencov, mzda.
Ak je premenná (mzda) rozdelená do intervalov napr.: do 200 €, 201 – 400 €, nad 400 € nie je to kardinálna, ale ordinálna premenná (nevieme aký je rozdiel medzi mzdou do 200 € a mzdou nad 400 €).
Špecifickým druhom kardinálnej premennej je pomerová premenná. Okrem vlastností intervalovej premennej má i tú vlastnosť, že má presne definovaný bod absolútnej nuly, pod ktorú jej hodnota nemôže nikdy klesnúť (napr. výška, vek, hmotnosť).
Disman (2006) označuje kardinálne premenné za „aristokraciu“ medzi premennými, pretože štatistika s nimi môže robiť také „kúzla“, ktoré nie sú dovolené pre ostatné úrovne merania. Kardinálnych premenných však nie je v sociálnych vedách mnoho a ako uvádzajú viacerí autori, prevažná väčšina premenných v psychológii, sociológii, pedagogike a iných sociálnych vedách je ordinálnych.
V sociálnych i pedagogických výskumoch často pracujeme s tzv. „kvázi“ kardinálnymi premennými, akými sú napr. súčtové indexy, ktoré vznikajú z ordinálnych premenných (napr. súčtové indexy v dotazníku syndrómu vyhorenia MBI), či ordinálne premenné s dlhými stupnicami (napr. 10 stupňové).