Nenáhodný výber

Poznáme viacero typov nenáhodných výberov, ktoré v nasledujúcom texte popíšeme:

Zámerný/kriteriálny výber nevychádza zo zákonitostí náhodného výberu, ale zohľadňujú sa pri ňom určité znaky/kritéria/charakteristiky, ktoré určí výskumník. To znamená, že o výbere nerozhoduje náhoda, ale úsudok výskumníka, ktorý zámerne vyberá jednotky výskumného súboru. Kritériom môže byť napr. diagnóza, určitá životná skúsenosť (respondenti, ktorí zažili domáce násilie) a pod.

Výber na základe dobrovoľnosti/samovýber – spočíva v tom, že do výberu sa jedinci dostávajú sami na základe svojho rozhodnutia anketu, alebo (on-line) dotazník vyplniť.

Kvótny výber – je založený na tom, že výskumník zvolí určité základné kvóty,  ktoré je pri zbere dát potrebné naplniť. Kvóty sú volené podľa určitých kontrolných znakov, podľa ktorých sa výber orientuje. Ak chce výskumník realizovať výber obyvateľstva v určitej oblasti, môže zistiť, že v tomto základnom súbore je určitý počet mužov/žien, že obyvateľstvo má určité vekové zloženie, zloženie z hľadiska vzdelania pod. Podľa týchto kontrolných znakov vytvára určité kvóty pre výber. Tieto kvóty predpisujú, koľko bude vo výberovom súbore mužov a žien, akého vzdelania a pod. Napr. výskumník zisťuje sociálne potreby klientov zariadenia pre seniorov (a kvóty volí s ohľadom na charakteristiky respondentov daného zariadenia) . 

Snowball/lavínový výber – je založený na „nabaľovaní“ respondentov, používa sa u špecifických populácií (napr. bezdomovci, drogovo závislí, rôzne subkultúry a pod.). U týchto jednotiek neexistuje žiadna databáza, zoznam členov a pod. Cieľom je kontaktovať niekoľko napr. drogovo závislých a tých požiadať o kontakt na ďalších atď.

Príležitostný/dostupný výber/výber „z núdze“ – znamená, že „berieme“ taký výber, ktorý je pre nás dostupný, ktorý sme schopní získať napr. s našimi finančnými či časovými možnosťami. Výskumník pracuje so súborom, ktorý sa mu podarilo zhromaždiť a ktorý nie je reprezentatívny. Jednoducho výskumník zvolí respondentov, ktorí sú dostupní, k dispozícii, mal ich „po ruke“. Napr. výskumník chce zisťovať špecifiká kresby u detí z detských domovov (centier pre deti a rodinu). Za týmto účelom navštívi najbližšie miestne centrum pre deti a rodinu a so súhlasom kompetentných výskum zrealizuje. Je najslabším výberom z hľadiska zovšeobecniteľnosti, výsledky platia len u skúmaných jedincov. Často sa využíva v jednoduchých výskumoch v rámci bakalárskych či diplomových prác.