Validita

Validita je miera zhody medzi nameranými výsledkami a tým čo sme chceli merať.

Odpovedá na otázku: Do akej miery test (dotazník) meria skutočne to, čo sme chceli aby meral? (Ferjenčík, 2000).

Napríklad výskumník chce zistiť motiváciu k štúdiu na vysokej škole a vytvorí dotazník. To však ešte neznamená, že dotazník a otázky, ktoré v ňom položil skutočne merajú motiváciu (možno formuloval otázky skôr tak, že merajú postoje, záujmy a pod.).

Iný príklad uvádzajú Urbánek a kol. (2011) – ide o to, či skutočne existuje rys nazývaný „emocionálna granularita“, pretože tým, že výsledok získaný nejakým testom nejako nazveme, samozrejme nezaručuje, že atribút s týmto názvom skutočne existuje.

Ferjenčík (2000) popisuje tri druhy validity:

  • Obsahová validita – zisťujeme do akej miery meranie skutočne reprezentuje dané vlastnosti alebo kvality (napr. pri konštrukcii vedomostných testov si všímame, či otázky pokrývajú celú problematiku skúšanej látky).
  • Kriteriálna validita sa posudzuje zhodou výsledkov medzi zavádzanou procedúrou s niektorou kriteriálnou premennou alebo s iným meraním, ktoré je už overenou procedúru merania niekedy nazývame „zlatý štandard“.

napr. vyvíjame výskumný nástroj zameraný na identifikovanie pracovnej spokojnosti akademických pracovníkov. Pri overovaní kriteriálnej validity budeme hľadať zhodu medzi nami vytvoreným výskumným nástrojom a nástrojom, ktorý má dlhodobo overené psychometrické charakteristiky (napr. Dotazník na meranie pracovnej spokojnosti autorov Kollárik, Černý a Kubalák, 1988). Uvedené sa realizuje korelačnou analýzou a v prípade, že korelačné koeficienty budú dosť silné a v očakávanom smere, prispieva to k predpokladu, že nami vytvorený nástroj je validný, pretože meria to, čo sme zamýšľali merať – pracovnú spokojnosť.

  • Konštruktová validita sa zaoberá teoretickými aspektmi meraného konštruktu (premennej), ako je formulácia daného konštruktu, alebo hľadanie vhodných kritérií. V tejto technike sa konštruuje test hypotéz, ktorý spája skúmanú vlastnosť s technikou merania, ktorá sa používa. Napr. zostrojenie škály merania frustrácie profesorom Tomom, ktorý na dokázanie jej validity formuloval súbor hypotéz, ktoré predpovedajú za akých okolností môže byť očakávaná vysoká úroveň frustrácie.
  • Diskriminačná validita – je jeden z prístupov k zhodnoteniu konštruktovej validity. Diskriminačná validita je dosiahnutá v prípade, že hodnoty premennej merajúce daný koncept (konštrukt) nie sú príliš silno korelované s meraním odlišných, avšak príbuzných konceptov.

Každý výskumný nástroj (aj prevzatý) by mal mať podľa zásad metodológie výskumu zistenú valitidu a reliabilitu v danom výskume. Je to z toho dôvodu, že je potrebné overiť, či výskumný nástroj obstojí v nových výskumných podmienkach.

V prípade použitia štandardizovaných výskumných nástrojov, ktoré boli dostatočne vyskúšané a založené na reprezentatívnej výskumnej vzorke sa validita a reliabilita nemusí zisťovať. Avšak autori štandardizovaných metód by mali v časovom odstupe overovať, či sú pôvodné normy stále platné (Gavora, 2013).